AKO PREDÍSŤ ROZTRŽITOSTI V MODLITBE

            Určite všetci máme viac alebo menej skúseností s roztržitosťou počas modlitby. Nie je ľudsky možné vyhnúť sa jej. Duch človeka častokrát blúdi kade-tade, netreba sa však pre to znechucovať alebo hnevať sa na seba. Naopak, jednoducho a pokojne treba priviesť svojho ducha opäť k Bohu. Chcieť vždy dosiahnuť absolútne sústredenie sa počas modlitby je omylom a výsledkom tohto snaženia môže byť skôr nervové vypätie ako skutočné spojenie sa s Bohom v modlitbe.
            Na druhej strane je pravda, že našu sústredenosť počas modlitby či svätej omše môžeme do veľkej miery ovplyvniť. Ak napríklad prichádzame rovno od televízora alebo od rozrobenej práce..., aká je šanca, že budeme sústredení na stretnutie sa s Bohom? V prípade, že sa v daný deň chystáme na svätú omšu, odporúča sa vopred prelistovať si texty Svätého Písma, ktoré sa budú v ten deň čítať (vôbec to nie je až tak časovo náročné) a na chvíľku sa do nich zahĺbiť. Určite nie je vhodné pozerať televízny program aspoň hodinu pred slávením svätej omše. Odchod do kostola treba naopak naplánovať s dostatočným predstihom, aby človek nedobehol len na poslednú chvíľu.
            Ak berieme svoj vzťah s Bohom vážne, potrebujeme udržiavať vzájomný vzťah. Nie kvôli Bohu, ale kvôli sebe samým. Hoci roztržitosť z nášho duchovného života nie je možné eliminovať, predsa jej človek môže aspoň do určitej miery predchádzať.

„Ak sa v modlitbe snažíme vrátiť sa k Bohu zakaždým ako si uvedomíme svoju roztržitosť, naša úbohá modlitba bude Bohu bezpochyby príjemná... Boh je náš Otec, vie z čoho sme utvorení, a nežiada od nás úspech, ale dobrú vôľu. A práve preto je pre nás oveľa osožnejšie prijať svoju úbohosť a bezmocnosť bez znechutenia ako snažiť sa všetko urobiť dokonale.“

                                                                                                          Jacques Philippe